Písal sa deň 3.11.2015 kedy som sa rozhodla založiť si blog. Ani sa mi nechce veriť, že to tak neskutočne rýchlo zbehlo. Chcela som sa venovať niečomu, čo ma bude baviť, napĺňať a robiť ma skutočne šťastnou. Skúšala som naozaj všetko možné - od pohybových aktivít po umelecké. Nič z toho nebolo pre mňa. Nejakú dobu som si pripadala dosť divná, že ma absolútne nič nebaví a že všetko robím z vlastného donútenia.
Toto všetko sa však zmenilo pred necelými tromi rokmi. V tom čase som bola prváčka na bilingválnom gympli. Angličtinu sme mali každý boží deň po niekoľko hodín a v tom bolo zahrnuté aj písanie v angličtine. Dostávali sme nespočetné množstvo esejí na domácu úlohu, ale veľakrát sa stalo, že nám učiteľ dal na hodine "unexpected essay" na nejakú random tému. Zvyčajne sme mali na výber z piatich tém. Väčšinou to boli témy, nad ktorými sa bežne človek nezamýšľa, ako napríklad "Čo by si robil, keby si vyhral milión dolárov?", "Ako podľa teba bude vyzerať svet v roku 3000?" alebo vymysli niečo na tému "únos". Čím viac esejí sme písali, tým viac som si obľúbila písanie. Moja hlava je 24/7 plná deep myšlienok, rôznych nápadov a inšpirácií, s ktorými som sa chcela podeliť s ľuďmi, ktorých by to zaujímalo.
Lenže malo to háčik. Nebola som dostatočne sebavedomá, respektíve vôbec na to, aby som robila to, čo robím dnes. Moje nízke sebavedomie ešte viac znižovalo to, že som mala hnusné akné. Síce niekto si povie, že je to totálna blbosť a že to patrí k dospievaniu. Preto som tomu zo začiatku nevenovala extra pozornosť až do chvíle, kým niekto nezačal mať sprosté pripomienky tipu "ako dokážem žiť s takou tvárou" alebo ma kvôli tomu nemal rád akoby to bola nejaká prenosná choroba, ktorá sa nedá liečiť (a nie vôbec nepreháňam). Vyhrotilo sa to až do takej miery, že som sa nemohla na seba pozrieť do zrkadla, lebo mi bolo zo seba zle a všetkým dievčatám, ktoré mali krásnu čistú pleť, som úprimne závidela. Robila som všetko pre to, aby som sa toho zbavila a dočkala som sa. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre mňa úľava, že si nemusím každé ráno dávať na tvár tonu make-upu len preto, aby som sa ako tak cítila lepšie a aby sa ma niekto náhodou nezľakol.
Myslela som si, že keď sa toho zbavím, budú ma mať ľudia radšej, ale vôbec tomu tak nebolo. Počúvala som narážky, že som tučná, že by som so sebou mala niečo robiť, aby som nerozkysla ešte viac. A viete, čo som urobila ako prvé? Začala som sa mať radšej. Snažila som sa mať rada samú seba, taká aká som a názor na to, čo si o mne myslia ostatní ma prestal zaujímať. Najviac milujem takých ľudí, ktorý vás ohovárajú poza chrbát, ale nepovedia vám to do očí pretože sú na to príliš zbabelí. S takými ľuďmi sa stretávam denno-denne a keby vedeli, čo si o nich myslím, ohovárali by ma ešte viac. Ľudia, ktorí to robia, majú asi príliš nudný život a preto riešia ten váš. Navyše možno majú aj komplexy a tak si ich musia vybíjať na druhých. Občas mávam pocit, že im to robí neskutočnú radosť. Vďaka takýmto ľuďom by som nebola tam kde som dnes a určite by som nebola taká silná a odolná voči zakomplexovaným ľuďom.
Mojou vášňou je nie len písanie, ale aj fotenie, móda a pečenie. Za ten čas sa to stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Súčasťou toho kto som. Prvý názov tohto blogu bol "To be creative has no limits" a tohto motta sa stále držím. Ale koncom tohto leta som do svojej tvorby zapojila aj moju soulmate, ktorá býva na druhom konci republiky. Napriek vzdialenosti 428km nám to klape v blogerskom, ale aj normálnom živote.
Ako som na začiatku spomínala, blog oslavuje svoj rok a kvôli tomu som si pre vás pripravila jesenný lookbook, na ktorom má veľký podiel moja úžasná fotografka a mamka v jednom. Ochotne so mnou fotila za každého počasia a na rôznych miestach, pretože som chcela mať typické jesenné outfitové fotky. Musíte uznať, že to zvládla fantasticky.
Fotili sme počas celého októbra až do začiatku novembra. Musím uznať, že to nebolo také jednoduché ako som si predstavovala. Riadili sme sa hlavne podľa počasia, preto sa veľmi plánovať nedalo, čiže bolo to také spontánne. Presne v tomto období slnko zapadá okolo piatej alebo šiestej a v novembri už je tma dokonca krátko po štvrtej.
Do komentára mi môžete napísať, ktorý outfit sa vám najviac páči a či by ste chceli niečo podobné aj na zimu. :)
8. Grape
